Volám sa Mária, mám 82 rokov a rada by som vám predstavila predzáhradku, o ktorú sa starám odvtedy, odkedy bývame v Starom Meste, a to je už skoro 40 rokov. Každý rok na jar je to môj nový projekt, keď vyberám ďalšie kvietky a kríky, aby bola čo najfarebnejšia. Neodradilo ma ani to, keď bola záhradka kvôli prerábkam na dome zrovnaná so zemou a musela som trikrát začínať od začiatku. Dcéra a vnuk mi pomohli kvety a kríky presadiť na bezpečné miesto, potom zem zarovnať a rastlinky znova zasadiť. Každá jar je pre mňa novou výzvou – čo by sa dalo vysadiť, zmeniť, vylepšiť. Každý rozkvitnutý kvietok mi prináša radosť a je mi potešením, keď susedia s radosťou o záhradke rozprávajú alebo ju okoloidúci pochvália.

Okolie bytového domu sme začali upravovať po skončení obnovy domu. Snažili sme sa spríjemniť životné prostredie našich domovov. Je príjemné vracať sa do malej oázy zelene. Záhradku oceňujú aj okoloidúci, ktorí sa kochajú sviežimi rastlinami.

Komunitná záhrada Dvory sa nachádza v areáli SPŠE Hálova a momentálne združuje 62 rodín, ktoré tu majú svoje pestovateľské boxy alebo členstvo v záhrade bez boxu. Komunitná záhrada začala fungovať na jar 2020. Za 6 rokov fungovania sme vybudovali altánok so solárnymi panelmi a batériou, studňu, bylinkovú a kvetinovú záhradu, domček a pieskoviská pre deti. Zberáme dažďovú vodu, máme krásny hmyzí domček a tento rok aj čmelín. Vysadili sme nové jedlé stromy a kríky.

Počas existencie sme sa museli aj presťahovať z jedného kusu pozemku na vedľajší. Darí sa nám záhradu ďalej rozvíjať a v rámci lokality prinášať aj rôzne podujatia – detské divadlá, koncerty, čítania a odborné prednášky, a to najmä vďaka získavaniu grantov. Záhrada v rámci mikrolokality prináša biodiverzitu a prispieva k opatreniam na adaptáciu na klimatickú krízu, no najmä je to miesto stretávania sa rodín z blízkeho okolia.

Mali by sme zvíťaziť, pretože sme z pozemku, ktorý bol len čisto trávnatý, urobili nádhernú oázu. Myslíme si, že takáto oáza by mohla byť na každom nevyužívanom pozemku, ktorý sa len občas pokosí – a že ich je v Bratislave veľké množstvo.

Viac o nás na našom Facebooku: https://www.facebook.com/zahradadvory/

Prihlasujeme sa 3 susedky z troch vchodov domu na Farského ul. 18, 20, 22. Začínali sme nesmelo pred naším panelákom na pozemku plnom kameňov a stavebného odpadu. Najprv vznikol malý záhon, pár kvetov, postupne sa záhony rozširovali a kvietky pribúdali a stále pribúdajú.

Prvou susedkou, ktorá sa podujala kultivovať prostredie, v ktorom žijeme, bola Danka Dubovcová. Bolo to už pred 25 rokmi v novembri, keď symbolicky zasadila prvú chryzantému, lebo nemohla vycestovať na hroby svojich zosnulých vo svojom rodisku. Po zateplení domu sa pridala z vedľajšieho vchodu Jarka Boboková, ktorá svojou výsadbou priniesla závan starej Petržalky, a napokon Andrejka Vrábelová so svojimi skúsenosťami z bývalej rodinnej záhradky.

Vytvoril sa tak veľký kompaktný celok napriek autonómii predzáhradok pred jednotlivými vchodmi. Zelená a rozkvitnutá oáza uprostred sídliska so vzájomným rešpektom, priateľskými vzťahmi a pokojnou atmosférou… a aj s priaznivou odozvou u susedov a okoloidúcich.

Svoju predzáhradku som začala budovať pred takmer 40 rokmi. Vtedy sa to síce „predzáhradkou“ nevolalo. Avšak v snahe skrášliť si svoje najbližšie okolie som tam už vtedy vysadila zopár kvitnúcich kríkov, ku ktorým som postupne každým rokom niečo pekné pridala. Boli to spočiatku hlavne trvalky, ktoré neboli také náročné na ošetrovanie, postupne cibuľoviny, ku ktorým som koncom jari dokúpila a vysadila letničky. Takže moja predzáhradka je obsypaná kvetmi v každom ročnom období.

Už koncom zimy sa mi pod oknami objavia snežienky, čemerice, neskôr prvosienky. Jar je asi „najfarebnejšia“ – celý záhon zakvitne tulipánmi, narcismi, hyacintmi a pod kríkmi začínajú vykúkať konvalinky. Po okrajoch predzáhradky v tvare „vlnoviek“, ktorá je od trávnatého porastu oddelená pevnou obrubou a doplnená oválnymi kameňmi, sa vynímajú plazivé floxy či taričky najrôznejších farieb, ktoré kvitnú takmer až do októbra.

Okrem kríkov sa v mojej predzáhradke nachádza množstvo ďalších kvetov – vysadených podľa ich veľkosti či nárokov na slnko a farebne zladených, čím vytvárajú nádherný pestrofarebný koberec po celý rok (pivónie, margaréty, levandule, klinčeky, sirôtky…). Cez zábradlie prevísajú ťahavé šípové ruže, okolo ktorých sa prediera plamienok. Ružové kríky sú vysadené aj medzi kvetmi. Ak by som mala vymenovať, čo všetko sa v mojej predzáhradke nachádza, bol by to nekonečný zoznam.

Samozrejme, že takýto rozľahlý kvetinový priestor si vyžaduje veľa starostlivosti. Keďže je v tejto lokalite veľmi zlá pôda (štrkovitá a tvrdá zemina), po celé tie roky ju postupne zušľachťujem. Sama a na vlastné náklady vždy na jar dokupujem a dosýpam kvalitnú zeminu a následne ju zakrývam mulčovacou kôrou.

Môj pôvodný zámer mať peknú predzáhradku pod mojimi oknami sa postupne rozširoval aj smerom k mojim susedom (s ich súhlasom), až ku vchodu na Kostlivého 4, a taktiež smerom ku chodníku. A tak má moja mini-predzáhradka momentálne rozlohu 15 × 2 m (cca 30 m²), čo je už dosť rozľahlý kvetinový lán, a v mojom veku (nad 70 rokov) je to dosť náročné na udržiavanie.

Keďže mám k tejto činnosti veľký vzťah a je to vlastne moje celoživotné hobby, ktoré mi dodáva nielen energiu a radosť, neviem sa jej i napriek zdravotným problémom vzdať. V poslednom období sa ku mne pridala mladá susedka s rovnakými záujmami, ktorú sa snažím zasvätiť do tejto práce. Dokonca aj malé deti, ktoré postupne po odchode pôvodných obyvateľov v našom dome pribúdajú, sa zaujímajú o moje hobby, a tak im ponúkam svoj zušľachtený priestor pre ich záľuby. Občas si so svojimi mamičkami kúpia nejaký kvietok, ktorý im pomôžem zasadiť, a tešia sa, keď ho môžu polievať.

Snažím sa z tejto mladej generácie vychovať jedincov, ktorým by záležalo, podobne ako mne, na peknom a upravenom prostredí v okolí nášho bydliska či sídliska. Nielen obyvatelia nášho domu obdivujú môj kvetinový záhon, ale veľa okoloidúcich sa pri ňom často a s obdivom zastavuje a uvádza, že sa radi po tejto časti Pošne prechádzajú, aby sa mohli pokochať nádherou, ktorú im moja predzáhradka poskytuje.

Keď som sa prisťahovala na prízemie na Budovateľskú pred 20 rokmi, začala som so zveľaďovaním tohto kúsku zeme, kde som vykopávala samý stavebný odpad – tehly a kamene. Po rokoch tvrdej práce okoloidúci pozerajú s obdivom, čo mi v predzáhradke práve kvitne, a hovoria, že je to najkrajšia záhradka na Budovateľskej.

Mám rada kvety a počas sezóny mi tu kvitne cca 25–30 rôznych trvaliek a letničiek. Asi pred tromi rokmi bola moja záhradka vyfotená v Ružinovskom Echu ako jedna z troch najkrajších.

Mám už vyše 80 rokov, som 26 rokov na invalidnom dôchodku (umelé bedrové kĺby, onkologická pacientka a i.) a z mojej „žobračenky“ kupujem všetky kvety, postreky a hnojivá. Kúpila som si aj hadicu a z okna v období sucha polievam. Vodu, samozrejme, tiež platím ja.

Najviac ma vždy poteší, keď počujem slová pochvaly od neznámych okoloidúcich ľudí, alebo vidím z okna, ako sa pristavia a fotia si kvety na mobil. Sily mi však dochádzajú, a tak rozmýšľam a trápim sa, čo bude s mojou predzáhradkou ďalej – kto sa o ňu postará? Bez sústavnej starostlivosti sa totiž zakrátko zmení na nepoznanie, pretože bez práce rastie len burina.

Začali sme pred dvoma rokmi z úplne zanedbanej plochy pri dome. Postupne sme zvládli spraviť 3 predzáhradky v štýloch: jar, leto, zima. Sme radi, že táto krása teší všetkých obyvateľov Mierovej Kolónie 😉

Moja predzáhradka je malý svet, kde sa stretáva minulosť s prítomnosťou. Rastie tu hortenzia, ktorá pamätá ešte časy, keď sa naša bytovka len stavala.

Prihlásila som sa vlastne na podnet susedov, vraj by bola škoda neukázať aj ostatným, čo dokáže vzniknúť z lásky k miestu, kde človek žije. A tak som to skúsila.

Moja predzáhradka je pre mňa malý svet, kde sa stretáva minulosť s prítomnosťou. Rastie tam hortenzia, ktorá pamätá ešte časy, keď sa bytovka len stavala a prví obyvatelia sa sem sťahovali. Je pre mňa symbolom toho, že niektoré veci majú hlboké korene a stoja za to, aby sme ich zachovali.

K nej som postupne pridávala nové prvky, kvety, farby a nápady. Spojila som staré s novým štýlom tak, aby to spolu ladilo a malo dušu. Dominantou je môj vlastnoručne vyrobený maják, ktorý večer svieti – voláme ho Majakovský. Je to taký tichý strážca záhradky a možno aj malý symbol svetla a radosti.

A aby to nebolo len o rastlinách, mám tam aj dvoch bocianov, Belku a Eda. Robia spoločnosť nielen mne, ale často vyčaria úsmev aj okoloidúcim.

Moja predzáhradka nie je dokonalá podľa pravidiel, ale je skutočná, živá a vytvorená srdcom. A možno práve preto by si zaslúžila zvíťaziť.

Naša predzáhradka na Astrovej nie je len o rastlinách. Je to príbeh ľudí, ktorí tu žijú. Spojila nás so susedmi, ktorí sa dovtedy možno len pozdravili, no dnes spolu tvoria niečo spoločné. Záhradkárčenie sa pre nás stalo hobby, ktoré nás baví a napĺňa.

Postupne sa z tohto miesta vytvorila malá komunita. Okrem starostlivosti o zeleň tu spolu trávime čas – grilujeme, organizujeme swap rastlín a vecí, robíme kvízy pre deti aj dospelých či Mikuláša pre najmenších. Predzáhradka tak žije počas celého roka.

Je to priestor, ktorý sme si skrášlili vlastnými rukami. Je príjemné vidieť, ako sa okoloidúci pristavia a obdivujú rozkvitnuté kvety.

Na jej základoch začali pracovať už prví obyvatelia Astrovej, ktorí predzáhradku založili. My dnes na ich práci staviame, zveľaďujeme ju a dávame jej nový život.

Preto si myslíme, že by si naša predzáhradka zaslúžila vyhrať. Nie je to len najkrajší priestor, ale aj miesto, ktoré spája ľudí.

V roku 2011, keď som odchádzala do dôchodku, bolo tu len päť vysokých ihličnanov a burina. Postupne som sama, vlastnými silami a prostriedkami premieňala túto zaburinenú a prekorenenú plochu na predzáhradku. Tieto stromy jej síce nedoprajú veľa slnka, vodu na polievanie treba vynášať zo suterénu a údržba tejto 64 m² predzáhradky si vyžaduje stovky hodín práce ročne, ale baví ma to. Len tých síl rokmi ubúda…

Naša predzáhradka je jedinečná, plná kvietkov a ježkov v počte 17 ježkov, ktoré sa chodia k nám napiť vodičky, napapať a podriemkať. Záhradka je voňavá ako v lese, vonia kôrou a rôznorodosťou.

S láskou polievame, trháme burinu, prikrmujeme ježkov špeciálnou stravou pre voľne žijúce ježky a dávame im každý deň čerstvú vodičku. Máme našu záhradku na relax a potešenie.

Ďakujeme za príležitosť predstaviť našu záhradku, ktorú sme ani nemali v pláne nikde zverejňovať, nakoľko záhradka slúži potichúčky len našim pichľavým ježkom. Susedia pomenovali našu predzáhradku Ježkova.

Naša predzáhradka robí radosť nielen mne, ale aj okoloidúcim a susedom. Veľmi ma teší, že aj v mojom veku 86 rokov mám ešte silu a energiu sadiť, okopávať a polievať kvetinky.

Keď však kedykoľvek vyjdem na balkón a vidím, ako sa okoloidúci pristavia, fotia a obdivujú kvety v predzáhradke, dáva mi to ďalšiu energiu v tom pokračovať a zveľaďovať ju. Tento rok sme vysadili so susedom aj juky a minizáhradku s rododendronmi, veľmi sa tomu tešíme.

Dúfam, že mi pán Boh dopraje ešte veľa síl a energie prinášať radosť sebe aj iným aj takouto formou – mojou/našou predzáhradkou. Každá kvetinka či krík kvitne v inom období, a tak je to pekné od jari až do prvého snehu v novembri 🙂

Nezapojila som sa s úmyslom snažiť sa vyhrať. Nejde o predzáhradku v pravom zmysle, ale ide o kedysi zanedbaný priestor, na ktorom sa hromadili pneumatiky a zvyšky stavebného odpadu po prestavbách bytov. Stáva sa z toho prírodná záhrada v divokom štýle, kde srnky pojedli všetky rododendrony🙂 a chodievajú sem orať aj diviaky, čo ale nie je také zábavné ako gurmánske srnky.

Záhrada je ešte v procese vývoja/prerodu a určite nepatrí medzi tie „bez burinky“😍, ale má úžasnú atmosféru, v ktorej sa „divočina“ stretá s krásnymi kusmi drevín, a deje sa to navyše všetko v mestskom prostredí.

Predzáhradka a práca na nej stmelila susedské vzťahy a čo je na tom najlepšie, všetci susedia sú z vyššej úrovne estetiky nadšení. Veď mrknite na PRED a PO. Prečo máme vyhrať? Pretože je najkrajšia! 😀 A je potrebné preplatiť spotrebovanú vodu… 😀

Mám 81 rokov. O predzáhradku sa starám už viac ako 15 rokov. Terén je veľmi náročný, lebo je to briežok pod uhlom asi 45 stupňov. Okoloidúci a susedia mi hovoria, že je to pastva pre oči. Do okolia sa šíri aj vôňa z mnohých kvetov. Niektorí si krásne kvety fotia.

Mnohí sa ma pýtajú, ako zvládam taký kopec, či som sa už niekedy neskotúľala. Na takom kopci sa naozaj ťažko udržiava rovnováha, ale keď vidím kvitnúť ten krásny pestrofarebný koberec z kvetov, neľutujem námahu.

Eva

Moja predzáhradka nebola vždy taká, ako ju vidíte dnes. Kedysi to bol len kúsok zanedbaného miesta pred panelákom, kde rástla burina a okolo ktorého ľudia skôr prešli bez povšimnutia.

Postupne som ju začal čistiť, sadiť a každý rok o niečo vylepšovať. Nie naraz. Kvet po kvete, záhon po záhone. Dnes tu od skorej jari kvitnú krokusy, potom tulipány a narcisy, neskôr pivonky, trvalky a až do jesene chryzantémy.

Mám 80 rokov, takže už to nejde tak rýchlo ako kedysi. Ale práve táto predzáhradka mi dáva dôvod každý deň vyjsť von, niečo upraviť, poliať, presadiť alebo len chvíľu posedieť a pozerať sa, ako sa mení.

Najväčšiu radosť nemám len z kvetov. Mám ju z toho, že sa pri nej zastavia susedia, deti zo škôlky, ľudia cestou okolo. Niekto pochváli, niekto sa usmeje, niekto sa len na chvíľu spomalí. Chodia sem aj včely od susedov, takže mám pocit, že sa nám uprostred mesta podarilo vytvoriť malý kúsok prírody.
V dnešnej rýchlej dobe je to pre mňa miesto pokoja. A verím, že nielen pre mňa. Medzi panelákmi, cestou a každodenným ruchom vznikol priestor, kde si človek môže aspoň na chvíľu vydýchnuť.

Preto by som bol rád, keby moja predzáhradka zaujala aj porotu. Nie je dokonalá, ale je robená s láskou, trpezlivosťou a poctivou prácou. A možno práve o tom by mala byť pekná predzáhradka najviac.

Keď sme na začiatku 70. rokov minulého storočia dostali v Dúbravke byt s predzáhradkou, bol to pre našu rodinu splnený sen, ktorý nám, a domnievam sa, že aj širokému okoliu, prináša radosť už viac ako 50 rokov. Po nasťahovaní boli síce v predzáhradke len kopce hliny, ale s otcom (ktorý vyštudoval záhradnú architektúru a viedol ma k záhradníčeniu) a aj za pomoci priateľov – susedov sme sa pustili do práce.

Do roka bola pri našom paneláku oáza zelene a oddychu. Pribudlo aj viac ako 100 kríkov ruží, ktoré sme vysadili do kruhu pred predzáhradkou – ruže nám venoval ZARES, dnes je tam vysadený strom ginko biloba. Odmenou za námahu nám bola a je radosť a pochvala okoloidúcich obyvateľov sídliska – dnes už druhej a možno aj tretej generácie Dúbravčanov, ako aj ocenenia publikované v tlači, knihách a súťažiach.

Časom celá Dúbravka zozelenela a po dobudovaní infraštruktúry aj vďaka kompetentným ľuďom v mestskej časti a hlavnom meste sa stala príjemným miestom pre život. V našej predzáhradke stromy a kry vyrástli, niektoré bolo treba obnoviť. Nové skalničky pribúdali.

Najkrajšia je predzáhradka na jar. Veľkým zážitkom je kvitnúca, dnes už takmer 50-ročná magnólia, rododendrony, ale aj prvé kvety v skalke – snežienky, bledule, horce, levízie a množstvo ďalších. V lete záhon ruží, popínavé ruže siahajúce až k ďalšiemu poschodiu, bohaté, viac než 1 meter dlhé muškáty a petúnie. Na jeseň sfarbené lístie viniča. V zime sneh, z neho vykukujúce lístie brečtana a zobkajúce vtáčiky. Stále je čo obdivovať!

Mám dve záhradky, ale keďže pravidlá sú jasné, prihlasujem túto mladšiu dámu, ktorá vznikla počas korony ako nápad, čo s voľným časom. A myslím, že splnila účel.

Je slnečná, plná rôznych kvietkov a kríkov, ktoré lákajú včielky a motýle. Je radosť posedieť si na lavičke s dobrou knihou a kávičkou alebo s vnúčatami zahrať karty.

A ako bonus je pochvala od ľudí, čo sa zastavia, a vtedy viem, že to malo zmysel – vytvoriť kúsok zelenej oázy v meste.

Našu predzáhradku sme spolu so susedkami vybudovali pred 4 rokmi a stále na jej skrášľovaní pracujeme. Predzáhradka robí radosť nielen okoloidúcim, ale chodia sa na ňu pozerať už aj ľudia, ktorí ju poznajú. Robí radosť detičkám, ktoré sa sem chodia pozerať a ukazujú na kvietky, ktoré sa im páčia.

Záhradka je robená tak, aby v každom ročnom období niečo kvitlo a bolo sa na čo pozerať. Máme radosť a veľmi nás teší, že ľudia sa vždy pristavia, popozerajú, porozprávajú, pochvália, čo nás hreje pri srdiečku a teší nás, že naša práca prináša radosť okoliu.

Dokonca sa nám stalo, že okoloidúci pár si fotil predzáhradku, že sa im páčila. Čo nás ešte veľmi teší, je, že sme boli inšpiráciou aj v susedstve, kde sa našli ľudia, ktorí sa snažia v rámci svojich možností udržiavať krajšie prostredie.

Do súťaže som sa prihlásila, pretože pestovanie kvetov pred naším bytovým domom je pre mňa spôsobom, ako vniesť farby a život do mestského prostredia. Mojou najväčšou motiváciou je robiť radosť nielen susedom, ale aj náhodným okoloidúcim, ktorým pohľad na rozkvitnutý záhon spríjemní deň.

Na jednej strane separovanie odpadu a tým rozširovanie kontajnerového stojiska je významným prínosom pre ochranu životného prostredia, negatívom však bolo umiestnenie stojiska v predzáhradke. V snahe zmierniť tento stav som s pomocou susedov zadovážila okrasné a hlavne stálozelené kríky, ktoré kontajnery za pár rokov prekryli.

Verím, že spoločnými silami môžeme premeniť okolie nášho domu na krajšie a srdečnejšie miesto pre všetkých.